Píše sa deň 17. 9. 2016. Na dnešok som sa tešila celý rok. Ráno ma zobudili kvapky dažďa padajúce na parapetu. No dnes by mohli padať aj fúriky, vôbec by ma to neodradilo ísť na tento pretek. Keď sme o siedmej naložili kompletnú posádku auta, zistila som, že rovnaký názor majú aj ostatný. 😉 Cesta nam ubehla rýchlo a dokonca aj pršať prestalo. Tak sme sa potešili a v kútiku duše dúfali, že naše rosničky sa s predpoveďou pocčasia predsa len pomýlili… Ale nie, hneď ako sme sa zaregistrovali začalo pršať a tentoraz už neprestávalo. Na hrade nás privítali chlebíčky s pomazánkou a cibuľou, i medovníčky. Krásne dobové kostými niektorých súťažiacich a organizátorov, ešte umocnili tú atmosféru preteku na hrade. Mala som pocit, že cestujem v čase. Nevedela som sa dočkať kedy to začne. No keď padol výstrel na štart preteku, poviem úprimne, skoro ma posadilo na zadok. To bola rana! Ako z dela… 🙂
Každá skupinka mala svojho sprievodcu, ktorý vysvetlil kde máme ako strielať. My sme začínali na terči s názvom Mŕtvolky. Napriek výdatnému dažďu sme sa zabávali. Pohyblivé terče, preklápačky, kyvadlo, drak pri studni, strielanie z veže, veľké vzdialenosti a zákerné mínusove terče preverili naše schopnosti. Škoda, že búrka vyhnala aj našich spolubojovníkov z Martina, Veroniku s rodičmi a ich verným štvornohým spoločníkom.
Myslím, že môžem zodpovedne povedať, že napriek všetkým nástrahám, ktoré tento pretek pripravil sme ho ustáli celkom pekne.
Ďakujeme organizátorom za krásne strávenu sobotu.