V nedeľu sa naša maličká výprava zúčastnila na klubovke LK Epuris „ Áresov hnev”.
Maličká to znamená ja, Jakub a náš šerpa Slávka. Bohovia nám boli naklonený a počasie nám pekne vyšlo.
Súťaž samotná tiež nebola s veľkou účasťou, vzhľadom na to že väčšina borcov bola deň predtým v Spišských Vlachoch a v nedeľu všetci zaslúžene oddychovali.
Zúčastnilo sa nakoniec čosi cez 50 strelcov, takže celá súťaž prebiehala v príjemnej komornej atmosfére. Na pani Harabínovej a ostatných organizátoroch bolo vidno, že sú to už starý harcovníci a s takouto maličkou súťažou nemali najmenšie problémy.
Trať mala 15 terčov ktoré sa šli na 2 okruhy po dva šípy takže celkovo 60 šípov. Každé kolo so zmenenými vzdialenosťami a uhlami. Zaujímavá zmena oproti iným súťažiam. Ja osobne som bol už na tretej súťaži organizovanej LK Epirus ( nesmejte sa tomu „už”, viem že nie som žiadny veterán). Môžem však zhodnotiť , že súťaž bola pripravená veľmi dobre. Terče boli naozaj zaujímavo a niekedy zákerne umiestnené. Streľba na rysa z jasnej lúky do tmy v lese, kde sme len podľa klepnutia šípu zistili či sme trafili. Horšie bolo keď len zašumelo lístie J. No a poznáte tú otázku potom ? Videl si kde šiel šíp? No to určite. Na bielu kozu sa zase strieľalo do kopca pomedzi dva stromy 15cm od seba. Trať nebola podľa mňa ľahká. Niektoré terče boli hotové pikošky ako napríklad medveď na 30metrov z hádam 10metrového útesu nad kameňolomom. Keď som naň zhora pozrel prišlo mi zle, hlavne preto že mám panický strach z výšok. Doteraz nechápem ako sa mi podarilo trafiť všetky 4 šípy (som sa musel pochváliť nie ? J) .
Celkovo sa nám s Jakubom ale moc nedarilo . Zaujímavé, že nás vytrápili hlavne krátke vzdialenosti na 4-6 metrov. Malý sokolíci alebo prasiatka to bola moja smrť.
Najviac ma ale potešilo, že už aj Jakub sa celkom učí zvládať stres. Po treťom strelenom aute za sebou len zavzdychal „ no čo aj tak som sem prišiel hlavne kvôli obedu” Inokedy by už išiel do vývrtky. Teraz vydržal v plnom nasadení až do konca.
Na obed bol dobrý guľášik, kofola zadarmo no kto by sa sťažoval?
V konečnom dôsledku to bol príjemne strávený deň aj keď sme si moc bodov neodniesli.
Áres zahrňuje svojou priazňou len bojovníkov ktorý poriadne trénujú. Budeme sa musieť trochu viac snažiť J.
PS. Ospravedlňujem sa ale na fotenie som úplne zabudol. Bol som rád, že som sa nezrúbal z toho útesu, nie to ešte žonglovať tam s mobilom.
Všetkých zdraví, Michal