24.-25. augusta sme sa my, členovia lukostreleckého klubu Arqitis Blatnica zúčastnili víkendového sústredenia v Jasenskej doline, v penzióne Brest. Slovo sústredenie je však veľmi silné. V sobotu sme sa stretli okolo deviatej ráno už v spomínanej Jasenskej doline. Ako poctiví lukostrelci, sme hneď po príchode posledného účastníka vzali tréningové zvieratá a rozložili ich. V objatí nádhernej slovenskej prírody sme si nemohli dovoliť vziať iné terče ako zvieratká, ktoré sa bežne vyskytujú v našich lesoch. Takže sme nezabudli ani na pakoňa či triceratopsa… Po vytvorení 3D strelnice sa ukázalo, kto má chuť si zastrieľať. Tí, ktorým práve neprišlo pochuti strieľať z luku skúsili vzduchovky, vrhacie nože alebo fúkačky. Vyčerpaní a hladní sme sa vrhli na obed, po ktorom nasledoval zaslúžený oddych. Ten však ubehol ako voda a nasledovala súťaž. Aj keď sme s loveckou streľbou mnohí nesúhlasili a frflali, tréner si presadil svoje a nám neostávalo nič iné ako sa s tým popasovať, vymyslieť si bojové mená a triafať len zóny. V horúčave sobotného dňa niektorí neodolali vábivému volaniu žblnakucého potôčika a neváhali sa špliechať osviežujúcou vodou, kým ich veci nenadobudli nové, tmavšie farby. Až do večere každý robil čo sa mu zachcelo. Poctivo strieľať z luku, skúšať kušu, hrať spoločenské hry alebo sa prechádzať. Po večeri sa program niesol v podobnom duchu. Osvieženie neskôr prišlo nielen v podobe silnej letnej búrky, ale aj opekačky, kde sa okrem jedenia a pitia, hralo na gitare a spievalo. Atmosféra pri praskajúcom ohni, zvuku gitary a spevu (či už falošnom alebo nie) bola príjemná a ukľudňujúca. Trénerovej vyhrážke, že si pôjdeme zastrieľať aj neskoro večer, bol odpoveďou zväčša iba smiech. O jedenástej v noci sa ale slová zmenili na činy a my sme sa ozbrojení čelovkami (poprípade aj mobilom prilepeným páskou na rameno luku) vrhli na lov zvierat. Zvieratá, osvetlené bielym svetlom čeloviek, sa podaktorým triafali lepšie ako za vidna. Všetkých nás ale prekvapilo, keď pri strieľaní na triceratopsa zrejme prekrížením dvoch šípov v lete vyleteli iskry. Záblesk oranžového svetla nás natoľko vyviedol z miery, že si tento moment vyslúžil pozornosť aj pri raňajkách, po ktorých sa šlo na prechádzky alebo huby. Prekvapilo nás, koľko sme ich našli len tak vedľa cesty, za akú krátku dobu, aj to, aké rôzne druhy. Znova sa strieľalo na zvieratá, ale nepohrdli sme ani streleckými hrami, ako sú žabky alebo piškvorky, kde sme si preverili naše zručnosti streľby rovnako dobre ako aj na 3D terčoch. Príjemne strávený víkend sme ukončili fajnovým obedom, hľadaním stratených šípov (ktoré sa aj tak všetky nenašli) a spoločnou fotkou. Chceme poďakovať personálu penziónu Brest, ktorí sa o nás vzorne staral. Strava bola taktiež výborná. A samozrejme musím spomenúť aj Katku, ktorej neúnavná iniciatíva viedla k tejto výbornej víkendovke. Ďakujeme.
dav 
